Pracovný kútik - facelift

Tento facelift som dokončila v máji a chcela ho uverejniť začiatkom júna, ale zostala som tri mesiace bez prístupu na internet (napodiv ani mi príliš nechýbal), tak ide na svetlo až teraz.

Cesta k môjmu kútiku bola tŕnistá. V preklade to znamená... prašná, hlučná a kľukatá.

Na mieste dnešného "pracoviska" bola ešte pred polrokom vstavaná skriňa. Najskôr som mala v pláne A kút vstavaný do priestoru bývalej skrine. Do steny, ktorá je spoločná so vstupnou chodbou, sme osadili sklobetónové tvárnice, aby tam prenikalo viac svetla.

Plán B zahŕňal likvidáciu dreveného rámu a nadstavca. Spodok skrine bol vyvýšený oproti podlahe v izbe o takmer desať centimetrov, odkiaľ šikovní chlapci odstránili asi tri vrstvy dlažby.

Potom sa všetko začistilo, zabetónovalo a... prišla som s plánom C...zbúrať jednu bočnú stenu. Tak sa prášilo a búšilo znovu.

S týmto som už bola spokojná, tak sa mohlo pristúpiť k maľovke.

Najskôr len biely náter. Sklobetón mi však klal oči, preto som sa rozhodla zamaskovať ho vodorovnými pásmi tmavej farby.

Trvalo mi takmer dve hodiny, kým som to všetko vymerala a polepila maliarskou páskou. Namaľovať pásy bola potom "brnkačka". Použila som odtieň farby atlantická modrá.

Zariadenie môjho kútika bolo určite jednoduchšie ako fáza búrania.

Písací stôl MICKE je z Ikea. K nemu som dokúpila jednu policu, ktorá sa upevnila na stenu a zalícovala s výškou stola. Ďalšie dve kratšie police sú nad ňou.

Do lampy som sa zamilovala na prvý pohľad v obchode. Nechcela som stôl zapratať stolovou lampou, tak som zvolila túto.

Biele kreslo som kúpila v Keidea. Nebolo drahé a je veľmi pohodlné. Ušila som mu kabátik zo zvyšku umelej kožušiny. Nepoužila som ani šijací stroj. Všetko som to "sfercovala" v rukách.