Neviem prečo, ale začala som kresliť hríby. Neplánovane. Prázdny papier a zrazu bum, pozeral na mňa hríb, potom druhý a postupne pribúdali. Zrejme pracuje podvedomie. Začala hubárska sezóna.
Ja som kvôli mojim hríbom nemusela sledovať
počasie, kedy a kde prší, lebo ako sa vraví, „rastú ako huby po daždi“, ale
aj tie potrebujú čas, aby narástli . Nemusela som ani vstávať zavčas rána, ale atmosféra
prebúdzajúceho sa lesa je taká čarovná, že človek si privstane rád. A ten pocit,
keď si potom odnáša z lesa plný košík voňavých hríbov. Hotový poklad.
Tu je moja
skromná zbierka.
Komentáre
Zverejnenie komentára