Takýto krásny kúsok vyrástol z toho drobca na obrázku dole. O týždeň bude mať rok a ja som iba pred týždňom zistila, že už ho nemôžem ďalej volať Mica, lebo by sa mohol na to ježiť. Keďže bol tento tvorček zo začiatku veľmi plachý a stránil sa akéhokoľvek kontaktu s človekom, nechcel sa dať pohladkať ani maznať, prišla som až teraz na to, že je to kocúrik a nie mačička. V podstate je to jedno, čo je to, hlavne, že je to zdravé a milučké a konečne sám od seba vyhľadáva moju spoločnosť, aby som sa s ním maznala.
Dnes sa tiež vyjasnila záhada zmiznutia sovičiek z košíka na strome. Od minulého štvrtku nebolo po nich ani chýru ani slychu. Košík zostal prázdny. Myslela som, že sa vyšplhali k mame sove do hniezda alebo sa im niečo stalo. A nestalo.
Keď som dnes otvárala bránku do záhrady, začula som sipot a nejaké klapotanie. Prikrčila som sa a skúmala odkiaľ ten zvuk ide, a tam v spleti lián popínavých rastlín sedela milá malá sova a výstražne sipela a klapotala so zobákom.
Komentáre
Zverejnenie komentára